Zvaná tiež: zápal ucha, zápal vonkajšieho zvukovodu
Čo je otitída?
Otitída je označenie zápalu kože ušnice a vonkajšieho zvukovodu (Otitis externa). Zápalová reakcia v zvukovode vyvolá sled zmien. Koža zvukovodu zhrubne a spôsobí zúženie zvukovodu, čo vyvolá zmenu mikroklímy v uchu a zloženia ušného mazu, ktoré následne vytvorí priaznivé prostredie pre rast baktérií a kvasiniek. Normálne putovanie epiteliálnych buniek smerom von je pribrzdené a samočistiace mechanizmy zvukovodu sa zmenšujú. Nahromadenie ušného a zápalového sekrétu napokon zanesie zvukovod a liečba ušnými kvapkami je sťažená prípadne celkom znemožnená.
Ako vyzerá otitída?
Prvým viditeľným príznakom je obvykle začervenanie kože na vnútornej strane ušnice a vonkajšieho zvukovodu. Koža sa javí drsnou, tvoria sa šupiny alebo chrasty. Na vnútornej strane zvukovodu sa zbiera hnedý, čiernohnedý, alebo žltkavý sekrét.
Symptómy otitídy sú svrbenie, bolesti, potriasanie hlavou, nazbieranie ušného sekrétu na ušnici, silnejší zápach a u chronických prípadov na stranu naklonená hlava a problémy s rovnováhou.
Čo vyvoláva otitídu?
Opakujúca otitída je zväčša multifaktoriálny proces. Zvýšené riziko vzniká v dôsledku predisponujúcich faktorov, ako napr. anatomických anomálií, zmnoženej tvorby ušného mazu a silno ochlpených zvukovodov. Tieto zmeny samy osebe nepostačujú na vyvolanie ochorenia, môžu však prispiesť k zdĺhavejšiemu hojeniu a k recidívam.
Medzi primárne príčiny, ktoré sú samotné schopné vyvolať ušné ochorenia, pretože priamo poškodzujú kožu zvukovodu, patria napr. parazity (ušný svrab), alergie, cudzie telesá alebo ochorenie s abnormálnou keratinizáciou.
Najčastejšou príčinou recedivujúcich otitíd bývajú alergie (atopická, potravinová alergia, kontaktná alergia).
Ak dôjde k zápalovým zmenám, vstupujú do hry sekundárne príčiny: infekcie baktériami alebo kvasinkami profitujú zo zmeneného prostredia, množia sa a zhoršujú prejavy.
Pri chronických prípadoch ochorenia sa vo väčšej miere vyskytujú faktory napomáhajúce udržaniu infekcie a brániace hojeniu - zhrubnutá koža, zvýšená tvorba väzivového tkaniva, zábrana v samočistiacich mechanizmoch, zväčšenie ušných mazových žliaz a napokon výrazné zúženie až kalcifikácia zvukovodu.
Ako sa diagnostikuje otitída?
Diagnóza sa stanovuje klinickým vyšetrením na základe typických symptómov. Mikroskopisckým vyšetrením zápalového sekrétu sa dá určiť typ a počet prítomných organizmov (baktérií a / alebo kvasiniek), aby sa mohla zahájiť cielená liečba, resp. kontrolovať priebeh terapie. Liečenie sekundárnych infekcií síce prináša zvieraťu úľavu od svrbenia a bolesti, nerieši však problém trvalo. Až keď sa zistí príčina a tú dostaneme pod kontrolu, je možné natrvalo zabrániť rekurentným (znovu sa objavujúcim) ochoreniam uší. Terapia ušnými kvapkami pri základnom alergickom ochorení má zmysel len vtedy, ak sa súčasne začne aj hľadanie vyvolávajúceho alergénu pomocou testu na alergiu a eliminačnej diéty a následne zaháji terapia alergie.
Ako sa lieči otitída?
Parazitologické vyšetrenie a cytologické vyšetrenie ušného sekrétu sa môže uskutočniť ihneď v ambulancii. Výsledok býva k dispozícii ca. o 15 minút.
Otoskopické vyšetrenie slúži na odhalenie prípadného cudzieho telesa, ako aj na posúdenie zvukovodu, bubienka a množstva, či charakteru sekrétu.
Na základe týchto nálezov sa zaháji symptomatická liečba zápalu, svrbenia a bakterialnej alebo kvasinkovej sekundárnej infekcie (napr. zodpovedajúcimi ušnými kvapkami). Symptomatická terapia bez pátrania po príčinách však nepovedie k trvalému úspechu. Len zistením prvotných príčin môžeme problém navždy vyriešiť.
Videootoskopia a výplach zvukovodu v narkóze:
Predovšetkým u chronických otitíd je potrebné vypláchnutie zvukovodov, v niektorých prípadoch aj stredného ucha a dôkladnejšie vizuálne posúdenie detailov pomocou videoendoskopu. Silný svetelný zdroj a zväčšenie videoendoskopu umožňuje odhaliť rozsah zmien v zvukovodoch a v strednom uchu aj posúdiť stav bubienka. Vypláchnutie hnisavého sekrétu, ktorý napomáha vytvárať priaznivé prostredie pre patogénne organizmy, umožní ľahší prienik liekov k postihnutému tkanivu, ako aj lepšie hojenie. S videootoskopiou a výplachom zvukovodov mám dlhoročné skúsenosti a vždy ma pri nej teší, aký veľký pozitívny posun pre liečbu úporných zápalov predstavuje. Dôkladné, ale opatrné vypláchnutie je bolestivé, preto ho robíme v celkovej narkóze.
V prípade indikácie pre videootoskopiu budete o tejto diagnostickej/ terapeutickej metóde v našej ambulancii hneď informovaní.