Čo je demodikóza?
Demodikóza je ochorenie spôsobené roztočmi Demodex canis. V malých počtoch žijú roztoče Demodex ako bežní obyvatelia v chlpových folikuloch a mazových žľazách kože a nespôsobujú žiadne problémy. Ak však tieto roztoče majú podmienky na premnoženie, môžu vyvolať veľmi ťažké kožné ochorenie. Vo vonkajšom prostredí nie je schopný roztoč Demodex prežiť. Roztoče sa pravdepodobne prenesú z matky na sajúce šteniatka počas prvých štyroch dní života. Potom je už prenos zo zvierať na zviera veľmi nepravdepodobný. Na človeka sa demodex neprenáša vôbec.
Ak sú roztoče Demodex normálni obyvatelia kože, prečo sa u niektorých psov kožné ochorenie rozvinie?
Krátkosrsté plemená psov, ako napr. mopsy, dobermany, anglické alebo francúzske buldogy, jazvečíky a niektoré plemená zvierat majú pre rozvinutie tohto ochorenia dispozíciu. Okrem toho jestvuje aj individuálna genetická predispozícia, ktorá sa môže dediť z rodičovských zvierat. U týchto zvierat by sa mali z chovu vylúčiť rodičovské zvieratá aj všetci súrodenci. Rozlišujeme lokalizovanú a generalizovanú formu demodikózy. Lokalizovaná forma sa prejavuje zväčša u mladých zvierat v prvom roku života niekoľkými ostro ohraničenými bezsrstými oblasťami na tvári alebo končatinách. V 90% prípadov sa táto forma vylieči spontánne aj bez liečby. Len asi u 10% sa z nej vyvinie generalizovaná forma, pričom sú postihnuté viaceré väčšie oblasti tela. U dospelých zvierat s generalizovanou demodikózou môže ísť o získaný imunitný defekt. Častými príčinami môžu byť dlhodobé užívanie kortikoidov, Cushiongov syndróm, znížená funkcia štítnej žľazy, nádorové ochorenia alebo iné celkove oslabujúce ochorenia.
Ako vyzerá demodikóza?
Prvým náznakom je spravidla lokalizované vypadanie srsti, ktoré sa často zamieňa s plesňovým ochorením. Ak sa k tomu pridruží aj bakteriálna infekcia, objavia sa sčervenanie kože, zhrubnutie kože, tvorba šupín, chrást, pustúl, popolové až čierne sfarbenie kože a svrbivosť. Bakteriálnu infekciu zväčša spôsobuje Staphylococcus pseudointermedius. Psy s generalizovanou demodikózou sa často celkove zle cítia, zvieratá sú apatické, majú napuchnuté lymfatické uzliny a horúčku. Zvláštna forma demodikózy je Pododemodikóza, ktorá sa prejavuje na labkách masívnymi, bolestivými opuchmi a tvorbou fistúl.
Ako sa diagnostikuje demodikóza?
Väčšina prípadov sa diagnostikuje celkom jednoducho prostredníctvom tzv. hlbokých kožných zoškrabov. Toto vyšetrenie umožňuje aj dobrú kontrolu terapie. Ďalšou možnosťou je mikroskopovanie vytrhnutých chlpov – tzv. trichogram. S vytrhnutím chlpov sa v prípade demodikózy väčšinou podarí vytrhnúť celý obsah chlpovej pošvy a teda aj roztoče demodex, ak sú prítomné.
Na silno napuchnutých bolestivých labkách sa roztoče Demodex ťažko dokazujú. Tu sa, v niektorých prípadoch pre dosiahnutie istoty, musí odobrať kožná biopsia.
Ako sa lieči demodikóza?
Liečba demodikózy prebieha podľa formy tohto ochorenia. Agresívnu akaricídnu terapiu je nutné voliť v prípade generalizovanej demodikózy. V prípade lokalizovanej demodikózy je potrebná dlhodobejšia kontrola ochorenia pomocou hlbokých zoškrabov, ale v 90% prípadov nie je nutná liečba parazitárneho ochorenia. Organizmus sa dokáže u tejto formy demodikózy samovyliečiť. Pokiaľ je však prítomná sekundárna infekcia baktériami, tú preliečiť treba.
Liečba demodikózy sleduje viaceré ciele. V prvom rade má za cieľ usmrtiť roztoče. To je možné buď špeciálnym mytím alebo podávaním liekov per os. Plán terapie sa musí individuálne nastaviť pre každé zviera. Okrem toho je u zvierat s bakteriálnou sekundárnou infekciou odôvodnené nasadenie antibiotík a medicinálnych šampónov. Ich potreba sa určí na základe cytologického vyšetrenia. Pri generalizovanej forme demodikózy u dospelých zvierat by sa mal súčasne hľadať pomocou príslušných testov spúšťač zníženej imunity. Popri vyšetreniach krvi a moču sa na to využívajú aj röntgenové a ultrazvukové vyšetrenia.
Priebeh a liečba demodikózy sú obvykle zdĺhavé a trvá po dobu viacerých mesiacov. Pre trvalý úspech liečby sú až do úplného vyliečenia potrebné pravidlené kontroly terapie kožnými zoškrabmi v intervaloch jedného mesiaca. Zviera sa považuje za vyliečené, až keď sú minimálne 2 zoškraby v priebehu 4 týždňov negatívne. Liečba potom ešte pokračuje po dobu 4 mesiacov, a 12 mesiacov nedošlo k relapsu.
Existuje nebezpečenstvo nákazy pre rodinu alebo iné zvieratá v domácnosti?
Nie, demodikóza nie je prenosná ako na ľudí, tak na iné zvieratá.
Zvieratá, ktoré prekonali generalizovanú demodikózu, by sa rozhodne nemali používať na chov.
